Jedna z mnohých vecí, ktoré od malička závidím Veľkým spisovateľom, je ich schopnosť písať v metaforách..
Včera sme sa stretli všetci traja. Jeden, ktorý je tak múdry až veci nedokončí, pretože sa mu v hlave rodia stále nové nápady. Druhý – introvert, ktorému by chýbali ľudia ak by šiel za svojim snom a ja- Tvrdohlavec, ktorý verí veciam o ktorých nemá ani šajnu. Mohla by som napísať, že sme mali stádo oviec, s ktorými sme prechádzali po hrebeni hôr, alebo, že sme schádzali po hrebeni do druhej dediny aby sme sa stretli s niekým významným. My sme však šli len preto, aby sme prekonali samých seba.
Prvý oddych sme mali na Meškovom vrchu. Je to moje najobľúbenejšie miesto z tohto pohoria. Na jeseň sa tu dajú púšať šarkany, v zime je tam vianočný kľud, na jar tu vidno prvé motýle a snežienky, a v lete je odtiaľto vidno svetlá mesta a hviezdy. Človek by mal mať miesto, ktoré môže obdivovať v každom ročnom obdodí.
Kráčali sme dlho, Múdry si pospevoval typické Slovenské pesničky, Introvert hovoril o živote horára. Prišli sme ku starým vinohradom, kde akoby sa život zastavil. Už chápem prečo má Múdry tak rád vinohrady. Človek sa musí o vinič starať, obtrhávať lístky, krompáčovať ale až po 2-4 rokoch má hrozno ideálnu zrezlosť. Našli sme starý vinohradnícky domček v skalách, neďaleko neho sme sa uložili, najedli a napili. Pred nami boli sady, polia s obilím sa prehýbali vo vetre a ľudia obhospodarujúci svoj kúsok šťastia.
Asi v polke cesty, medzi poliami krajšími ako vo vinohradoch sme našli starú železnú rozhľadňu. Introvert a Múdry sa na ňu vyštverali,ja, Tvrdohlavec som ostala dolu. Po chvíli na nej Introvert ostal sám a našiel pamätný zošit, do ktorého sa podpisujú všetci turisti. Začal doň kresliť výhľad na hory, ktoré videl pred sebou. Ak máte kamaráta introverta, musíte mu nechať chvíľu pre seba. Ak sa ide prejsť bez vás, neznamená to, že vás nemá rád. Ak ostane v rozhovore ticho, nikdy to nieje nepríjemné.
Trochu sme poblúdili, kým sme prišli tam, kam sme chceli. Ignorovali sme cestu, ktorú nám ukazovali značky a tak sme sa museli vyštverať na horu takmer po štvornožky na pokraji svojich síl, ale tak to už v živote býva. Chvílu pred koncom, keď nám chýbal posledný kopec povedal Múdry, že ostane sedieť na kameni, kde nás počká. Ale napokon sa prekonal. Vždy ide iba o to prekonať sa…
Cestou dolu si Introvert spieval pesničky a povedal :“ Skutočného kamaráta spoznáš tak, že ho zoberieš do hory. Pokiaľ bude stále frfľať, nieje to skutočný kamarát. Ale keď sa bude lesom predierať, orezávať konáre, aby si sa neporezal, je to skutočný kamarát.“
