Myšlienky z rukáva

21. septembra 2012, aivil, Nezaradené

Tichá noc. Jedna z prvých nocí, kedy cítite len tak na jamke v tvári mrazivé štípnutie jesene. Vlezie vám celá do rukáva. Vylezie cez druhý. Ktovie ako vyzerá chlad. Cítim sa pokojne, rozhodla som sa cítiť sa šťastne, ak začínam myslieť na niečo pochmúrne spievam si – if you going to Saaaan Francisco… Odjedám z koláča, olizujem si prsty. Nemám rada, keď ma pritom niekto vidí, ale dnes mi to neprekáža. Ba čo viac, keby som mohla ťahala by som sem aj stoličku, kráľovský trón, postavila by som sa na ňu a olizovala si tam všetkých desať, nech vidia.

 

Potrebovala som túto chvíľu a veľmi, byť iba sama so sebou, počúvať čo si vravím. „Tak máš na výber, buď sa naučíš skladať labute z uteráka, alebo napíšeš konečne nejakú rozprávku“ Občas mám dokonca vidiny / počutiny, že ku mne hovorí sám Hemingway spôsobom ako Santiago. Ale čo už s tým. Prichádzam do kaviarne so Zuzkou, ktorá tak krásne hovorí ľ, že by som jej vypísala celý zoznam slov s ľ, aby mi ich mohla čítať dookola. Ešte ju tak dobre nepoznám, neviem či by sa nehnevala. Asi tam začnem chodiť častejšie, takí sú tam všetci milí, aj slamky mi prinesú. A tak sa tešia, božemôj..

 

Hocikde naokolo niekto plače. Zuzka vraví, že to tak teraz už býva. Mne je to ľúto. Kúpila by som obrovský gramofón a pustila Vivaldiho jar, ak by to pomohlo. Doma ma čaká len moja mačka. Môj malý rozprávajúci tiger, líška, dravá šelma ktorá sa túli iba kvôli prázdnej miske. Aspoň ma naučila ľúbiť nezištne a ja ju zasa rozprávať. Skutočne!

 

Sedím na žltej stoličke a pohupujem nohami do rytmu. Prajem si nedočiahnuť na zem. Pozerám na obrazy okolo seba, nepáčia sa mi, život je krajší. To dieťa skrývajúce sa mame za strom bolo krajšie, aj mestské paničky s pudlíkmi vyčesanými ako z iného sveta boli krajšie. Vrieskam ako zmyslov zbavená na chlapca ktorý dolámal holubovi krídlo. „Omotám ťa toaletným papierom a zapálim“ A on reve a kričí na mamu.

 

Premýšľam nad všeličím..nad chvíľkou ticha, nad školou. Hľadím na seba do zrkadla, do maminho, v ktorom sa nemám rada lebo som egocentrik.

Som pokojná. Tak krásne jesenne (s)pokojná…