Myšlienkovo

Hoci chcem písať o radostných udalostiach spojených s prácou dobrovoľníka, ktoré sa mi v tomto roku prihodili, nedá mi nespomenúť tie, ktoré tomu predchádzali.

Presne pred rokom ma neprijali na vysokú školu. Cítila som sa ako malá ryba hodená do veľkého mora. Nevedela som čo bude ďalej, pretože, (ako večný optimista) som si nepripúšťala túto možnosť.Neostávalo mi nič iné, len pokračovať v letnej brigáde. Hodiny a dni šli ale príliš rýchlo. Dni sa stali rovnaké, k ničomu som nenapredovala a pomaly ma chytala jesenno-zimná clivota z ničoty. Až mi jedno popoludnie napadlo vyhľadať si dobrovoľnícke organizácie v Nitre.

Ako prvú možnosť mi vyhľadalo OZ YMCA.Často sa mi stáva, že pocítim v bruchu jemné chvenie keď mám nejaký nápad. Možno je to to, čomu všetci vravia Intuícia. Vtedy viem, že by som mala obetovať všetko na zrealizovanie nápadu. A tak som o tri dni neskôr stála pred budovou YMCI a o týždeň nastupovala ako nová dobrovoľníčka.  Prvé týždne som mala strach z neznámeho, YMCA  prijíma na základe projektov mladých ľudí z krajín EU takže som behom týždňa spoznala kopu nových tvári. Komunikácia s nimi mi pomohla zdokonaliť sa v angličtine, každý jeden ma čímsi zasvätil do tradícií svojej krajiny. Ochutnala som pravú Bulharskú Banicu, dozvedela som sa, že Gruzínci sa na Vianoce obdarúvajú sladkosťami. ..

Dobrovoľník skutočne zažije pri svojej práci rôzne momenty. Mojou najšťastnejšou spomienkou bolo guľovanie v prvom snehu. Niektoré veci ma naopak dojímali až sa mi tisli do očí slzy. Keď sme robili Mikulášsky program, pre zdravotne znevýhodnené deti a mládež a oni sa tak veľmi tešili z maličkostí, pripravili si pre nás divadielko, spievali nám a navarili vianočnú kapustnicu za odmenu. Myslím, že to bola práve tá chvíľa, kedy som ďakovala Bohu, že mi umožnil celé to vidieť a okúsiť.  Ďakovala som, že mi do cesty kladie iba dobrých ľudí a tých bolo v budove Ymci, na okraji mesta plno.

Občas veci vyjdú inak ako si predstavujeme. V tej chvíli pravdepodobne preklíname Boha. S odstupom času si ale uvedomíme, že nás neúspech zocelil. Častejšie si opakujeme, že veci dopadli presne tak ako mali. V tej chvíli ďakujeme Bohu, že nás poučil z neúspechu.